Stôl pre jednu

Mia vošla do malej reštaurácie tesne pred deviatou. Jedáleň byla takmer prázdna. Čašník v bielej zástere s unavenými očami ukázal na stôl v rohu.

"Len jedna?" spýtal sa. Mia prikývla. Vždy cestovala sama a vždy sa trochu nervózne cítila, keď objednávala v novom jazyku. Jedálny lístok bol na jednom papieri, napísaný rukou.

Ukázala na slovo, ktorému nerozumela. Čašník sa prvýkrát usmial. "To je dnešná špecialita," povedal pomaly po anglicky. "Recept mojej babičky. Skúste to. Ak sa vám to nebude páčiť, prinesiem niečo iné."

Jedlo prišlo v ťažkej hlinenej miske. Horúce, cesnakové, plné malých kúskov chleba. Mia opatrne ochutnala prvú lyžicu a pozrela hore. Čašník ju pozoroval od baru so založenými rukami.

Ukázala mu palec nahor. Zasmial sa, prišiel k nej a dolial jej do pohára. "Dobré," povedal. "Zajtra príďte znovu a poviem vám, čo je v tom."