Stôl pre jednu

Mia vošla do malej reštaurácie tesne pred deviatou. Jedáleň byla takmer prázdna. Čašník v bielej zástere s unavenými očami ukázal na stôl v rohu.

"Len jedna?" spýtal sa. Mia prikývla. Vždy cestovala sama a vždy sa cítila trochu nervózne, keď si objednávala v novom jazyku. Jedálny lístok bol na jednom kuse papiera, písaný rukou.

Ukázala na slovo, ktorému nerozumela. Čašník sa po prvýkrát usmial. "To je dnešná špecialita," povedal pomalou angličtinou. "Recept mojej babičky. Skúste to. Ak sa vám to nebude páčiť, prinesiem niečo iné."

Jedlo prišlo v ťažkej hlinenej miske. Horúce, cesnakové, plné malých kúskov chleba. Mia opatrne ochutnala prvú lyžicu a pozrela hore. Čašník ju pozoroval od baru so skríženými rukami.

Ukázala mu palec hore. Zasmiał sa, prišiel k nej a dolial jej do pohára. "Dobré," povedal. "Zajtra príďte znovu a poviem vám, čo je v tom."