Vôňa škorice

Marta žila sama v malom byte. Jej nová susedka, pani Pilar, bola staršia pani. Občas sa stretli vo výťahu, ale nerozprávali sa.

Jedno nedeľné ráno Marta otvorila dvere, aby išla na prechádzku. Na zemi bol malý tanierik. Na tanieriku bol kúsok koláča. Koláč voňal po škorici a pomarančoch.

Bol tam lístok. "Je to recept mojej babičky. Urobila som toho príliš veľa. Vitajte v budove. — Pilar."

Marta zjedla koláč pri kuchynskom stole. Bol to najlepší koláč, aký jedla za dlhý čas. Nevedela, ako sa Pilar poďakovať. Nepiekla. Nemala žiadny recept od svojej babičky.

Nakoniec napísala kartičku. "Ďakujem. Koláč bol úžasný. Ak by ste niekedy potrebovali pomoc s nákupmi, prosím, zaklopte." Nechala kartičku pod Pilarinými dverami. Teraz mali niečo, od čoho mohli začať.