Polly si objedná kávu

Za Polly rozhoduje dážď. Začína uprostred námestia a najbližšie dvere patria rohovej kaviarni so zahmlenými oknami a pruhovanou markízou, z ktorej pomaly kvapkajú kvapky. „Dobrý deň!“ Jazvec s motýlikom dvíha oči od kávovaru, akoby hostia v daždivých dňoch boli jeho najobľúbenejší.

„Kávu s mliekom, prosím. Ak sa dá, nie príliš horúcu.“ Jazvec prikyvuje ako niekto, kto berie objednávku veľmi vážne, a potom bez slova prisúva sklenenú vitrínu. Vnútri, zlaté a posypané cukrom, čakajú tie slávne. „Máte churros? Všetci o nich hovoria.“ Tvári sa urazene, že je taká otázka vôbec potrebná. „Tu, prosím. Chcem si na chvíľu sadnúť k oknu.“

Miesto pri okne prichádza so zvukom dažďa a sprievodom ponáhľajúcich sa dáždnikov. Polly namáča, ochutnáva a rozumie celej štvrti o niečo lepšie. „Účet, prosím. Koľko to robí?“ Číslo je malé; objav nie. „Veľmi dobré! Zajtra určite prídem znova.“ Jazvec len utiera šálku a usmieva sa, pretože toto už počul a vždy to bola pravda.