Opustenie údolia

Tomáš bol opäť v službe. Našiel Polly pri kiosku v návštevníckom centre práve po východe slnka. Mal so sebou čerstvý termos s kávou. Položil ho na lavičku a posadil sa.

Chvíľu toho veľa nepovedali. Polly si upravovala perie. Ráno voňalo po rieke.

"Predpokladám, že sa chystáš ďalej," povedal Tomáš.

Polly naklonila hlavu.

Povedal jej o zvyšku parku. O vysokých horách pri ceste Tioga. Hetch Hetchy, druhé údolie na severe, dávno prehradené, ale stále krásne. O háji sekvojí v Tuolumne Meadows. Hovoril o týchto miestach s tichou hrdosťou.

"Toto miesto ti neukáže všetko, aj keď tu žiješ," povedal. "Zachytíš len kúsky. Ľudia prídu na tri dni a myslia si, že to videli. Videli pohľadnicu." Napil sa kávy. "Lepšie je vidieť jeden kúsok úplne. Sokol sťahovavý? Štrnásť rokov a stále neviem, čo urobia zajtra."

Polly premýšľala o svojich ponoroch z rímsy El Capitan. Ani raz nepristála čisto. Ale zakaždým bola menej zlá. Myslela si, že by mohla byť menej zlá celý život.

Pristavil sa autobus. Ten istý zelený autobus. Ten istý vodič. "Choď už," povedal Tomáš. Postavil sa.

Polly natiahla svoje modro-zelené krídla. Vzlietla z lavičky, raz obletela návštevnícke centrum a stúpala. Údolie sa strácalo. El Capitan stál naľavo. Half Dome napravo.

Na okraji sa otočila na západ. Pod ňou sokol lovil malý kŕdeľ lastovičiek pozdĺž útesu. Pozorovala ho pol minúty. Potom našla vietor, ktorý chcela, a nechala sa ním odniesť z parku.