Pizza a dlhý obed

Chiara zavrela laboratórium na dlhý taliansky obed. "Poď so mnou," povedala.

Polly sa usadila na jej pleci. Prešli do parku.

Neapol bol na obed rušný. Ľudia sa ponáhľali do espresso barov. Ulice voňali cesnakom a paradajkami.

Chiara ju vzala do malej pizzerie. Vo vnútri bola veľká pec na drevo. Oheň bol veľmi horúci.

Neapolská pizza je výnimočná. Mesto má na ňu pravidlá už dvesto rokov. Cesto je z múky, vody, soli a droždia. Paradajky pochádzajú zo svahov Vezuvu. Bazalka je čerstvá. Pec upečie pizzu za deväťdesiat sekúnd.

Pizzaiolo vložil pizzu do pece. O deväťdesiat sekúnd ju vytiahol. Kôrka mala tmavé škvrny. Syr bol roztopený.

Chiara dala Polly malý kúsok kôrky. Bola slaná, pripálená a veľmi ľahká. Polly pochopila, prečo Neapol chránil túto pizzu dve storočia.

"Chobotnice sú múdre, pretože žijú len pár rokov," povedala Chiara. "Musí sa rýchlo učiť. My sa môžeme učiť pomaly. Pasta sa naučí všetko, čo vie, za ďalšie dva roky."

Kráčali späť pomaly. Popoludnie bolo teplé.